VITAJTE NA TOMTO BLOGU!
Môžete tu nájsť prevažne anime, naše kecy a niekoľko zločinov spáchaných na pravopise :)
(Blog bude prechádzať menšou rekonštrukciou, nespoliehavý admin sa vrátil po dvoch rokoch)

Cestovateľ

10. ledna 2018 v 18:33 | Hoody |  Ostatné
Ahoj! :) (a zároveň aj veľa šťastia do tohoto roku, keďže sa ozývam prvý raz až dnes).
Tento raz mám niečo trochu iné, nie je to nič zdĺhavé len malá báseň z roku 2017. Nie je už úplne najnovšia, nie je ani extrémne prepacovaná.. ale chcela som tu niečo zanechať, zistiť, či by to niekoho zaujalo .. keďže sa tomu venujem z času na čas, keď potrebujem na papier vyliať svoje pocity, tak v prípade záujmu sem občas môžem pridať aj niečo takéhoto druhu :)

Cestuje, no nevie kam, aj keď cestu volí sám,
nepozná kam jeho kroky dovedú ho, za tie roky
poznal, veru, veľa miest, no ani jedna z malých ciest
neprinútila ho pozrieť späť, zotrvať.

Čo je zmyslom jeho nocí? Naskytne sa mu pomoci?
Blúdi, a či hľadá čosi? Po štrku len kráča bosý,
bez oddychu mieri vpred, zatiaľ čo len celý svet
pokračuje vo vlastnej púti.




Budem rada ak vyjadríte svoj názor .. poprípade poskytnete pár rád, nebudem sa brániť :D
 

Moja hviezda

26. prosince 2017 v 17:44 | Hoody |  Naše kecy
Každý máme nejaký vzor, osobu, vec .. čo nás ťaha dopredu, vďaka ktorej v sebe vieme nájsť a pozbierať kúsky motivácie, postaviť sa a ísť ďalej. Ak niečo také človek nemá, možno ani necíti, že mu niečo chýba, ale keď náhodou spadne na dno, tak tú silu bude musieť nájsť len sám v sebe.

Čo je "mojou hviezdou"?
Netuším, čo ňou bolo, keď som bola úplne malá.. vtedy som možno také veci veľmi nepotrebovala. S dospievaním však prišli problémy a veľa nepríjemných situácií, vtedy sa rozhodlo, čo tam bude pre mňa .. kam budem môcť ujsť pred všetkým okolo mňa. Som veľký samotár (aspoň som bývala oveľa väčší), a tak možno nie je veľkým prekvapením, že tou mojou vecou bolo práve anime, konkrétne to bol Naruto.


zdroj: tumblr.com

Vyrastala som pri tom, trávila pri ňom dobré aj zlé chvíle, šlo to tak niekoľko rokov. Potom sa človek dozvedel, že ide skončiť... a po tých cca 8 rokoch mal byť pre mňa koniec toho všetkého. Hrdinovia, ktorých som videla vyrastať už nemali pokračovať vo svojej púti, ich príbeh už nemal pokračovať...

Boj na krvavej lúke

25. prosince 2017 v 16:13 | Hoody |  Ostatné
Pokus o niečo trochu iného druhu. Raz som sa už pokúšala o tvorbu príbehu a celkom sa to páčilo náhodnym návštevníkom a tvorba takého typu bola príjemná aj pre mňa .
Je to síce trochu kratšie, ale snáď vás to zaujme :)

Spustili sa malé kvapôčky dažďa. Pomaly zmývali pach, ten hnusný prázdny zápach plný skazenosti, pach ľudského mäsa, ktoré sa pomaly rozkladá.
Stáltam pod dáždnikom. Pred ním bolo pole mŕtvych bojovníkov. Každý z nich padol, každý z nich bojoval, všetci s rovnakým cieľom s rôznymi dôvodmi. Vedel, že bude ďalší, práve on je ďalším, čo musí viesť boj ... padne ako všetci pred ním alebo jediný uspeje.



Vedel, že padne... Bál sa. Bál sa smrti. Jeho čas sa však krátil, dážď ústaval a on sa musel stretnúť s nepriateľom, pred ktorým ho ochraňoval len dážď. Posledné kvapky dopadli na zem.
Zložil dáždnik, pekne krok po kroku sa blížil k stromu v strede krvavej lúky.
Triasol sa, ale postupoval ďalej. A za ním sa vlieklo "to". Najprv začul len pomalé kroky, potom naberali na rýchlosti a na konci zacítil chladný odporný dych. Otočil sa.

Príbeh hovorí o probléme. Probléme, ktorý pretrváva dlhú dobu a ani jeden z bojovníkov (ktorí zobrazujú rôzne prístupy riešenia) sa mu nedokázal postaviť ... až na posledného, čo pred ním stojí, ktorého osud ešte nie je jasný.

Každý máme v sebe malé bojisko, bojovníkov. Snažíme sa postaviť proti našim monštrám, vyhrávame, prehrávame... a čas plynie ďalej. Monštrá nikdy nezmiznú, keď jedno porazíme, zjaví sa druhé..
Ako vnímate boj s problémami vy?
 


Ľudia srdcu blízki

23. prosince 2017 v 17:07 | Hoody |  Naše kecy
Blížia sa Vianoce.. zajtra je predsa Štedrý deň. Dúfam, že všetci máte všetko nakúpené a potrebné veci vybavené, nech sa zajtra nikam nemusíte náhliť. Vianoce sú čas, kedy by rodina mala byť spolu, keď sú všetky v pokoji, sledujú zasneženú krajinu a na chvíľu za zastavia .. preto dnes chcem hovoriť o tých blízkych ľuďoch, ktorých súčasťou môže ale aj nemusí byť rodina.

Aký vzťah máte so svojou rodinou?
Keď som bola mladšia verila som tomu, že všetci majú s rodičmi podobný vzťah, že neexistuje ani jedna rodina, kde by spolu deti a rodičia mohli spolu vychádzať. Moji kamaríti, známi mali vždy zvláštne vzťahy a ja som na tom podobne. Nevychádzali sme s jedným alebo s druhým rodičom a miestami to išlo do extrémov. Ako človek dospieval, veľmi sa to nezlepšilo, ešte viac sme sa vzdialili, prestali sa rozprávať, vybudovali si určitý odstup, aby nevznikali ďalšie nezmyselné hádky ...


zdroj: disqus.com

Neskôr som však spoznala ľudí, ktorí s rodičmi majú blízky vzťah (u niektorých dokonca nahrádzali najlepších priateľov), rodinu v poriadku, žiadne zvraty hádky, nepokoje, ktoré by im rušili existenciu. Zjavila sa vo mne závisť .. človek si vtedy povie, prečo práve on musí vyrastať inak ako tí šťastní jedinci, že si ani neuvedomujú, čo majú. Ale na jednu dôležitú vec netreba zabudnúť. Aj keď človek nemá dobré vzťahy s rodinou, vždy je tam niečo iné, sú okolo neho iný ľudia, ktorí sú mu blízki a nemusia zdieľať žiadne spoločné gény.


Či už sú vaši najbližší rodina, nejaká skupina kamarátov alebo nejaký jeden kamarát na tom vôbec nezáleží. Ukážte však tej osobe (tým osobám), že vám na nej záleží .. možno ju to cez sviatky poteší.

Prajem všetkým pekné sviatky :)

Hodnoty

18. prosince 2017 v 21:39 | Hoody |  Naše kecy
Rebríček hodnôt .. každý má nejaké hodnoty, či už si to priamo uvedomuje, alebo nie. Tvoria ho, jeho charakter, avplyvňujú jeho kroky, rozhodnutia a sú pasívne dôležité viac ako si uvedomujeme.

Dospievanie. Niekedy je toho na nás naozaj veľa. Študenti, mladí ľudia, obklopený veľkým množstvom stresu a nedostatkom času. V týchto rizikových situáciách, dobách, keď už človek nevládze a musí si vybrať sa to pomaly začína. Niekedy si to poriadne ani nevšimneme, ale sme nútení triediť veci .. venovať sa buď škole, svojím koníčkom, priateľom, domácnosti, iným povinnostiam a to čo si zvolíme sa posunie na vyššiu priečku v našom osobnom rebríčku.



Možno si poviete, na čo nám to vlastne je? ..
Výhoda je v tom, že ak človek pozná svoje hodnoty, je schopný robiť veci tak, aby potom neľutoval, že niečo nespravil. Ak sme si vedomí toho, že vkladáme čas do niečoho, čo je pre nás prvoradé a viac nás to napĺňa, potom nemá zmysel ľutovať, že sme nestihli niečo, čo až tak podstatné pre nás nie je. Bol by to len zdroj zbytočného sklamania.
Preto je dôležité postupne si v sebe urobiť poriadok a trochu sa spoznať :D

Absolútna samota

16. prosince 2017 v 21:47 | Hoody |  Naše kecy
Po dlhom čase sa opäť ozývam .. potreba písať? Toto miesto mi dosť chýbalo. Pravdepodobne to tu už bude dosť mŕtve, ale .. musela som sa vrátiť, ohliadnuť, napísať pár riadkov. Veľa ráz som sa prihlásila s úmyslom vytvoriť nový článok, čo nechcel nechať moju myseľ napokoji. A nakoniec ..

"Poznáš ten pocit, keď ťa opustia sily, keď sa snažíš bojovať, ale nakoniec sa cítiš len mizerne, ako keby bol proti tebe celý svet a ty chceš kričať, povedať to niekomu, ztriasť zo seba to bremeno .. ale v tom zistíš, že si úplne sám. Nie je tam nikto. Absolútne nikto."
Jedného dňa som túto otázku (?) položila a odpoveď ma prekvapila. Nepoznal ten pocit. Asi celý život som bola v tom, že ten pocit pozná každý, že je normálne sa cítiť takto. Očividne to až tak normálne a zvyčajné nie je.

Ten pocit sám o sebe je zlý, ale všetci sme silní, máme spôsoby ako bojovať proti nám samým, proti rôznym pocitom, náladám, zlým veciam, čo sa objavujú v našej hlave. Hudba, tvorba, anime .. čokoľvek, pokiaľ to nájdeme, sme aspoň čiastočne spasení, schopní bojovať späť.
Je až divné ako veľmi môže človek klesnúť, len vďaka svete v jeho hlave. Vždy je tu niečo, čo nás môže trápiť, a tak isto je tu vždy niečo, čo nám môže zlepšiť náladu, len to treba vidieť a ísť za tým. Nehovorím, že je to ľahké. Ja som bojovník, čo vždy prehrá, no napriek tomu sa stále nejak plazí ďalej.



zdroj: tumblr.com

Prepáčte, že zrovna toto je článok na uvítanie, lepšiu tému som si už vybrať nemohla .. :D Neplánujem prestať písať, ak by sa to podarilo, tak sa vrátim. Čas strávaný na blogu bol naozaj niečím, čo mi celkom chýbalo.
Poznáte ten pocit vy? Čo vás drží hore?